Sivé objekty - hypotéza , Black holes, or just "Grey Objects"? - hypothesis.

Admin Počet príspevkov : 813 Join date : 06.04.2009

The English version is here :

http://riki1.eu/Sive_objekty_Grey_objects.htm

Vážený čitateľ, keďže na tomto fóre sa stále častejšie objavujú klamlivé reklamy, rozhodol som sa svoje úvahy a hypotézy prekopírovať na svoju doménu, kde si ich môžete prečítať v kľude bez rušivých reklám. Kliknite prosím na nasledovný link :

http://riki1.eu/Sive_objekty_Grey_objects.htm

V roku 2003 som rozmýšľal o tom, čo sa stane, ak zatlačíme do seba (do toho istého miesta priestoru, do toho istého bodu) dve základné častice hmoty. Intuícia mi hovorila, že to už potom nemôže byť hmota a teda prestane mať gravitačné účinky. Potom, ako som túto myšlienku rozvíjal, mi znej vyšiel aj dôvod rozpínania vesmíru a nakoniec aj jeho zrýchľovania.

Svoju hypotézu som poslal aj do časopisu KOZMOS (v roku 2003) , ale mi ju neuverejnili.

Základná myšlienka mojej hypotézy je : „V čiernych dierach (Sivých objektoch) sa stráca gravitačná hmota.“

Je mi jasné, že fyzikálna definícia pojmu "čierna diera" je niečo iné, ako to ja používam v tejto hypotéze.

Čierne diery , alebo len „Sivé objekty“ ? - hypotéza.

Čierne diery, ak máme na mysli zrútenie hmoty do jedného bezrozmerného(?) bodu, si myslím je možné a vôbec o existencii takýchto útvarov nepochybujem.
Avšak naproti tomu, čo som sa doteraz dočítal, podľa môjho názoru hmota, ktorá sa dostane do tohto stavu už stráca úplne povahu hmoty, čiže už nemá hmotnosť a teda ani gravitačné ani zotrvačné účinky na ostatnú hmotu vo svojom okolí. Premení sa na niečo ako "čistú energiu". Myslím si ale, že nemá vo "svojej povahe" takto zostávať a snaží sa opäť zmeniť na normálnu hmotu.

Pod pojmom "čistá energia" (CE), rozumiem vlastne hmotu, ktorá neinteraguje žiadnym spôsobom s našim hmotným vesmírom. Táto CE však má neustále potenciál zmeniť sa na pôvodné množstvo normálnej hmoty, z ktorej vznikla. Hmota ktorá zanikla na CE bola zväčša "stará", "vybúrená" t.j. ťažké prvky (veľké percento), avšak hmota ktorá vznikne z CE po uvoľnení bude "nová", teda ľahké prvky.

Teraz by som napísal niečo o tom, ako podľa mňa čierna diera vzniká. Ak sa nám podarí nejakým spôsobom umiestniť v rovnakom čase do toho istého bodu priestoru dve základné častice hmoty ,"vtlačiť ich do seba"(nemám na mysli protóny a neutróny, ale skutočne základné častice hmoty) potom vznikne čierna diera a tieto dve častice , ich hmota zanikne do energie, ale bude sa snažiť čo najskôr z tohto stavu dostať späť do hmotnej povahy. Ten bod priestoru do ktorého sú tieto častice stlačené bude mať taký rozmer, ako jedna častica. Ak základná častica hmoty nemá rozmer, tak aj ten bod do ktorého sú obidve vtlačené bude bezrozmerný.

Vo vesmírnej praxi by to vyzeralo nasledovne: Ak je v určitom priestore dostatočné množstvo hmoty, táto hmota na seba pôsobí gravitačne, priťahuje sa, stále hustne a ak jej je viac ako určité kritické množstvo a predpokladajme že je dostatočne "vybúrená" ,(mám na mysli to, že nebudem teraz uvažovať o tom ,že pri určitom tlaku a teplote sa zapália termonukleárne reakcie a prípadne to celé vybuchne a potom sa to zase bude zmršťovať a zase sa zapália ďalšie jadrové reakcie) tak potom v strede tejto masy hmoty, dostredivým gravitačným tlakom bude hmota zatláčaná do bodu rozmeru základnej častice hmoty. Tento bod budeme nazývať ďalej „BOD“.

Teraz prichádzame k tomu čo si myslím že je inak ako sa to všeobecne predpokladá. Tá hmota čo skolabovala v BODe už ďalej nepôsobí gravitačne na ostatnú okolitú hmotu a nezúčastňuje sa na ďalšom pohlcovaní hmoty do BODu. Toto pohlcovanie ďalej prebieha len vďaka okolitej hmote, ktorá pôsobí dostredivým gravitačným tlakom, až kým množstvo hmoty, ktorá je ešte "vonku" neklesne pod kritickú hodnotu a "vtláčanie" hmoty do BODu sa zastaví. Z BODu pôsobi do vonka určitý "tlak" - snaha energie v BODe zmeniť sa opäť na hmotu. Tento "tlak" nezávisí od množstva hmoty, ktorá bola do BODu vtlačená , je konštantný, avšak značne veľký. Nazveme ho „Tlak BODu“.

Čierna diera je teda objekt, ktorý podľa tejto hypotézy pozostáva z dvoch častí, z hmotnej (to je „vonkajšia“ hmota , ktorú tvorí značne zdegenerovaná hmota), nazveme ju „Pancier“ a z nehmotnej to je ten BOD uprostred hmotnej časti , v ktorom je zatlačená hmota zmenená na CE. Pokiaľ už nedochádza k prísunu hmoty z okolitého priestoru, (nečinná čierna diera) množstvo hmoty v hmotnej časti čiernej diery je konštantné (kritické množstvo) a predpokladám, že aj priemerná hustota všetkých takýchto objektov je rovnaká a teda aj ich rozmer. Všetky nečinné čierne diery sa teda navonok javia ako rovnaké vzhľadom, aj účinkami na okolie. Avšak množstvo hmoty zatlačenej do BODu uprostred každej čiernej diery je rôzne a nie je ničím obmedzené a nijako sa navonok neprejavuje a pred jej rozpadom sa ani nedá nijako zistiť. Pokiaľ by táto hypotéza bola pravdivá, čierne diery by sa mali skôr volať „Sivé objekty“ (SO), pretože ich gravitačné pôsobenie na okolie by nebolo až také drastické ako sa predpokladá u čiernych dier u ktorých by aj hmota v singularite mala gravitačné účinky.

Z toho by vyplývali nasledovné dôsledky:

1. Všetky kompaktné hmotné objekty vo vesmíre, ktoré majú hmotnosť väčšiu, alebo rovnú kritickej majú(alebo budú mať) vo svojom strede BOD a stanú sa Sivými objektmi. U tých čo majú presne kritickú hmotnosť už neprebieha vtláčanie hmoty do BODu.

2. Neexistuje vo vesmíre niečo ako "samotná" čierna diera (iba BOD) bez okolitej hmoty. Každý BOD má okolo seba Pancier a to je dokopy Sivý objekt.

3. Vo vesmíre by malo byť väčšie množstvo objektov, ktoré majú presne kritickú hmotnosť. (ostatná hmota objektu je totiž zatlačená do BODu). Sú to nečinné Sivé objekty.

4. Vo vesmíre by sa mali dať pozorovať rozpadajúce sa hviezdne, alebo iné sústavy, z dôvodu znižujúcej sa gravitácie jej členov, ktorých hmota bola pohltená do Sivých objektov.

5. Nečinný Sivý objekt je pomerne stabilný. Hmota v ňom uzavretá tu bude zotrvávať až kým nedôjde k rozbitiu Panciera nárazom nejakého objektu významných rozmerov. Ak k takejto kolízii dôjde, energia zo Sivého objektu sa opäť uvoľní a zmení sa najprv na žiarenie, potom na subatomárne častice, atómy atď., ako pri malom "veľkom tresku".

6. Ak je v takomto Sivom objekte dostatočné množstvo hmoty premenenej na energiu, môže jej uvoľnenie mať účinky ako pri zrode nášho vesmíru, pri „veľkom tresku“.

7. Vesmír ako celok, a aj jeho časti, je v neustálom kolobehu hmoty padajúcej do Sivých objektov, kde sa vlastne hmota akoby znovu zrodila pri jej uvoľnení z neho.

Sivé objekty a galaxie.

Galaxia to je vlastne hmota, ktorej sa pomaly zmocňuje centrálny Sivý objekt,
ktorý sa nachádza v jej strede. To spôsobuje aj jej vírivý pohyb.

Mladé galaxie nemajú ramená, lebo ešte nemajú centrálny Sivý objekt, ale je to len otázka času, kedy ho mať budú.

Galaxie stredného veku majú rovnomerné špirálové ramená, čo znamená že ich hmota je pohlcovaná centrálnym Sivým objektom, ale pohlcovanie a strata hmotnosti ešte nedosiahla takú úroveň, že by sa začali ramená rozpadávať.

Staré galaxie už majú tzv. priečku (ktorá sa vysvetľuje zrážkou dvoch galaxií) ale ja si myslím, že je to účinok straty hmotnosti, pretože pohlcovanie hmoty centrálnym Sivým objektom (a teda aj strata hmoty) je už v pokročilej fáze, teda dostredivý gravitačný ťah prehráva boj s odstredivou silou vírivého pohybu hmoty galaxie.

Vo vnútri galaxie okrem centrálneho Sivého objektu, môžu byť aj ďalšie satelitné Sivé objekty(SSO), ktoré pohlcujú hmotu zo svojho okolia.

Teoreticky by mohlo dochádzať k zrážkam satelitných Sivých objektov, ale je to málo pravdepodobné nakoľko musia byť vo veľkých vzdialenostiach od seba, vyplýva to z podstaty vzniku Sivého objektu, teda z veľkého množstva hmoty potrebnej pre vznik tohto objektu. Predpokladám, že dochádza iba k nárazu satelitných Sivých objektov do centrálneho, ak sa v galaxii nejaký satelitný vôbec vytvoril, prípadne sa môže satelitný odpútať od galaxie a uletieť.

Centrálny sivý objekt má určité výsadné postavenie, nakoľko sa nachádza v strede galaxie a tu má najväčší prísun hmoty. Hmota, ktorá ešte nie je súčasťou centrálneho sivého objektu(CSO), ale už je v jeho blízkosti (tvorí centrálnu oblasť galaxie) tvorí ochranný štít CSO. Tento štít chráni CSO pred tým, aby došlo predčasne k jeho rozpadu nárazom iného SO. Za určitých okolností, pokiaľ je ochranný štít slabý môže dôjsť k úniku hmoty z BODu CSO , prípadne aj k jeho úplnému rozpadu. S väčšou pravdepodobnosťou sa však rozpadne SSO v oblasti ochranného štítu ešte pred nárazom na CSO. V obidvoch prípadoch vlastne galaxia začne chvíľu "mladnúť". "Starnutie" galaxie je pohlcovanie hmoty CSO , "mladnutie" vyvrhnutie hmoty z centrálnej oblasti galaxie. V konečnom dôsledku však prevládne proces "starnutia".

Hore uvedeným som chcel povedať len to, že CSO "prežije" zrážku s SSO s oveľa väčšou pravdepodobnosťou ako SSO zrážku z iným SO. Z toho vlastne vyplýva to, že galaxia s veľkou pravdepodobnosťou zanikne do svojho CSO, prípadne určitá časť jej hmoty "uletí" do priestoru, kvôli strate gravitačnej hmotnosti celej galaxie.

Sivé objekty a vesmír.

Sivé objekty majú podstatný význam pre fungovanie vesmíru. Zámerne nehovorím že pre vznik a vývoj, pretože skôr si myslím , že vesmír nevznikol a ani sa nevyvíja, iba sa stále dookola mení.

Vo vesmíre sú dve základné zmeny a to je zánik hmoty v BODoch Sivých objektov a vznik hmoty pri zrážke dvoch Sivých objektov. Podľa mojej hypotézy ako som uviedol predtým sú si navonok všetky Sivé objekty rovnocenní partneri (aj keď CSO ma určité výsadné postavenie vyplývajúce z jeho polohy v centre galaxie), pretože bez ohľadu nato, koľko hmoty zaniklo v ich BODe je ich vonkajšia hmotnosť rovnaká, čiže pri ich zrážke dôjde k rozpadu obidvoch a uvoľní sa hmota z obidvoch BODov ako obrovský výbuch.
Pri tomto výbuchu môže dôjsť k vzniku nového lokálneho vesmíru, ktorý môže byť značne veľký, avšak pri takomto vzniku musia byť prítomné vždy minimálne dva Sivé objekty, akoby otcovský a materský .

Na pokraji nášho známeho vesmíru sú pozorované tzv. kvazary čo sú veľké zdroje energii v relatívne malom objeme. Toto môže byť zrážka dvoch centrálnych Sivých objektov bývalých veľmi starých galaxií.

Sivé objekty teda zabraňujú tomu aby hmota vesmíru zostarla, pretože stará (vybúrená) hmota sa skôr neskôr dostane do pasce Sivého objektu a tu vyčká na svoje znovuzrodenie, ku ktorému dôjde keď sa zrazia dva Sivé objekty.

Ako som uviedol, hlavným znakom SO je zánik hmoty v ich BODoch do čistej energie. Teda galaxia stráca hmotnosť, gravitačnú aj zotrvačnú. O dôsledkoch straty gravitačnej hmotnosti som sa už zmienil (rozpad ramien galaxie). Strata zotrvačnej hmotnosti môže mať veľmi zaujímavý dôsledok. Galaxia ako celok sa pohybuje priestorom určitou rýchlosťou, čiže má určitú hybnosť. Ak predpokladáme, že hybnosť sa zachová aj po znížení zotrvačnej hmotnosti, musí sa zvyšovať rýchlosť pohybu. K tomu sa ešte pridá zníženie príťažlivej sily medzi galaxiami z dôsledku znižovania gravitačnej hmotnosti. To by mohlo vysvetľovať zvyšovanie rýchlosti rozpínania sa nášho vesmíru.

Záverom by som chcel podotknúť, že vznik vesmíru ako celku alebo jeho časti nie je možný z jednej singularity ale minimálne z dvoch Sivých objektov, a tiež zánik vesmíru do jednej singularity alebo jedného Sivého objektu je málo pravdepodobný.

Ďakujem za pozornosť.

autor: riki1 - Richard Pálkováč

Admin Počet príspevkov : 813 Join date : 06.04.2009

Zaujimave, ze uz aj Stephen Hawking zacina uvazovat o tom, ze cierne diery su skor sive :

http://pc.zoznam.sk/novinka/stephen-hawking-pochybuje-o-existencii-ciernych-dier

Admin Počet príspevkov : 813 Join date : 06.04.2009

In 2003, I was thinking about would happen if we pushed two fundamental particles of matter into ourselves (in the same location in space, in the same point). My intuition told me that it could not be mass anymore and therefore gravity would cease to have an effect. After I developed this idea, I also found the cause for the expansion of the universe and, ultimately, its acceleration.

I also sent my hypothesis to KOZMOS magazine (in 2003), but they did not publish it.

The basic idea of my hypothesis is: "Gravitational mass is being lost in black holes (Grey Objects)."

It is clear to me that the physical definition of the term "black hole" is something other than what I use in this hypothesis.

Black holes, or just "Grey Objects"? - hypothesis.

I think black holes, if we mean the collapse of matter into a single dimensionless (?) point, are possible, and I have no doubt at all about the existence of such formations.

But compared to what I have read so far, in my opinion mass that reaches this state completely loses the nature of matter, and so it no longer has weight and consequently no gravitational or inertial effects on other matter around them. It converts into something like "clean energy". But I think that it’s not in "its very nature" to remain in this condition, and it tries to revert to standard matter.

I understand the term "clean energy" (CE) as matter that does not interact in any way with our material universe. This CE, however, has the permanent potential to transform into the original amount of standard matter which it originated from. Matter that changed to CE was mostly "old", "exhausted," i.e., containing heavy elements (a large percentage), but matter arising from the CE after the release will be "new", and thus contain light elements.

Now I would like to write something about how I think a black hole is formed. If we can somehow place two fundamental particles of matter at the same time to the same point in space, "push them into themselves" (I do not mean protons and neutrons, but really fundamental particles of matter), then a black hole is created and the mass of these two particles perishes and turns into energy, but it will try to get back from this state into its physical nature as soon as possible. The point in space in which the particles are compressed will have the same dimensions as one particle. If the fundamental particle of the matter has no dimensions, then the point which the two particles are pressed into will also be dimensionless.

In space practice, this would look as follows: If there is sufficient amount of matter in a particular space, this matter affects itself gravitationally, attracting itself, continuously thickening, and if there is more of it than a certain critical amount, and let's assume that it is sufficiently "exhausted" (I mean that I will not now consider the fact that at a given pressure and temperature, the fusion reactions will ignite, and eventually the entire thing will explode, then it will shrink and again further nuclear reactions will ignite), the matter will be pushed into a point with the dimensions of the basic particle of matter at the center of the matter due to centripetal gravity pressure. This point will further be referred to as the "POINT".

Now we come to what I think it is different as it is generally assumed. The matter that collapsed into the POINT is no longer affecting other surrounding matter with its gravity, and it does not participate in further absorbing matter into the POINT. This absorption takes place only through the surrounding matter, which acts by the gravitational centripetal pressure until the amount of matter that is still "outside" falls below a critical level and the "pushing" of matter into the POINT stops. A certain "pressure" acts outwards from the POINT - the efforts of energy inside the POINT to turn into matter again. This "pressure" does not depend on the amount of matter that was pushed into the POINT; it is constant, but considerably large. We will call it the "POINT pressure".

Thus, a black hole is an object which, according to this hypothesis, consists of two parts: the material part (it is the "external" matter consisting substantially of degenerate matter), we will call it the "Armor", and the intangible part, being the point at the center of the material part, which the matter transformed into CE is pushed into. If there is no more supply of matter from the surrounding area (dormant black hole), the amount of matter in the material part of the black hole is constant (critical amount), and I assume that the average density of all such objects is also the same, and thus their size as well. All dormant black holes thus outwardly appear the same looking, also with the effects on the surroundings. However, the quantity of matter pushed into the POINT in the middle of each black hole is different and it is not limited in any way, does not show outwardly in any way, nor can it be determined before it falls apart. Should this hypothesis be true, black holes should rather be called "Grey Objects" (GO) because their gravitational effect on the surroundings would not be as drastic as envisaged for the black holes in which even the matter in singularity would have gravitational effects.

This would imply the following consequences:

1. All compact material objects in the universe that have a mass greater than or equal to the critical mass, have (or will have) a POINT at its center and become Grey Objects. For those who have critical mass exactly, the pushing of matter into the POINT does not occur.

2. There is nothing like a "mere" black hole (only a POINT) in the universe without the surrounding matter. Each POINT has an Armor around it, and together if forms a Grey Object.

3. In space there should be more objects that have critical mass exactly (other object mass is in fact pushed into the POINT). These are idle Grey Objects.

4. It should be possible to observe stellar or other systems in space, due to the decreasing gravity of its members, whose matter was absorbed into the Grey Objects.

5. An idle Grey Object is relatively stable. The mass enclosed in it will remain there until the Armor breaks due to the impact of an object of significant size. If such a collision occurs, the energy from the Grey Object is again released and changes first into radiation, then into sub-atomic particles, atoms, etc., as during a small "big bang."

6. If there is a sufficient quantity of matter converted into energy in such a Grey Object, its release can have the same effects as during the birth of our universe, during the "big bang".

7. The universe as a whole, and also its parts, is in a constant cycle of matter falling into Grey Objects, where it is as if the matter is being reborn when released from it.

Grey Objects and galaxies.

A galaxy is actually matter that the Grey Object located in its center is slowly getting hold of. It also causes its swirling motion.

Young galaxies do not have arms because they do not yet have a central Grey Object, but it's just a matter of time before they have them.

Middle-aged galaxies even have spiral arms, which means that matter is being absorbed by the central Grey Object, but the absorption and weight loss have not yet reached a level at which the arms would start to fall apart.

Old galaxies already have a bar (which is explained by the collision of two galaxies), but I think it is the effect of the weight loss, since the absorption of matter by the central Grey Object (and hence the mass loss) is already at an advanced stage, and so the centripetal gravitational pull is losing the battle with the centrifugal force of the galaxy's swirling mass movement.

There may be other satellite Grey Objects (SGO) inside the galaxy, besides the central Grey Object, which absorb matter from their surroundings.

Theoretically, collisions of satellite Grey Objects could occur, but this is unlikely as they must be at great distances from each other, which ensues from the nature of the Grey Object, namely the large amount of mass needed for the creation of this object. I suppose that only the crash of the Grey Objects into the central one occurs, that is if any satellite object has actually been formed in the galaxy, or the satellite object can detach from a galaxy and fly away.
The central Grey Object has a certain privileged position, as it is located in the middle of the galaxy and has the largest supply of matter here. Matter, which is not yet part of the central Grey Object (CGO), but is close (forms the central region of the galaxy), forms the CGO's protective shield. This shield protects the CGO from early breakdown due to the impact of another GO. In certain circumstances, if the protective shield is weak, matter may leak from the CGO's POINT, or it can completely fall apart. More likely, however, the SGO will fall apart in the protective shield area before impacting the CGO. In both cases, the galaxy actually begins to "rejuvenate" for a while. The "aging" of the galaxy is mass absorption by the CGO, "rejuvenation" an ejection of matter from the central region of the galaxy. Ultimately, however, the process of "aging" prevails.

By the above-mentioned I wanted to say only that the CGO "survives" a collision with the SGO much more likely than a SGO collision with a different GO. This actually implies that the galaxy will most likely cease to exist into its own CGO, or some part of its mass will "fly away" to space due to the loss of the galaxy's gravitational mass.

Grey Objects and space.

Grey Objects are essential for the functioning of the universe. I’m deliberately not saying that for the creation and development, because I rather think that the universe was not created and is not evolving, only changing round and about at all times.

In space, there are two basic changes, being the mass extinction in the POINTS of Grey Objects, and the creation of mass during the collision of two Grey Objects. According to my hypothesis, as I previously stated, all Grey Objects are equal partners on the outside (although CGO has a certain privileged position resulting from its location in the center of the galaxy), because regardless of how much mass was lost in the POINT, their external weight is the same, i.e. during their collision they both fall apart and release a mass from both POINTs in a huge explosion.

A new local universe may be created during this explosion, which can be considerably large, but at least two Grey Objects must always be present as paternal and maternal objects during such a creation.

Quasars are observed on the edge of our known universe, which are major sources of energy in a relatively small volume. This may be a collision between two central Grey Objects of formerly very old galaxies.

Grey Objects thus prevent the mass of the universe from growing old, because old (exhausted) matter will sooner or later get into the trap of the Grey Object and wait there for its rebirth, which will occur when two Grey Objects collide.
As I have mentioned, the main feature of the GO is the destruction of matter in the POINTS into clean energy. Thus, galaxy loses mass, both gravitational and inertial. I have already mentioned the consequences of the loss of gravitational mass (the decay of galaxy arms). The loss of inertial mass can have a very interesting result. The galaxy as a whole is moving through space with some speed, thus it has a certain momentum. Assuming that the momentum is maintained even after the reduction of the inertial mass, the movement speed must increase. Furthermore, the reduction of attractive forces between galaxies as a result of the gravitational mass reduction is added to it. This could explain the increase in the speed of our universe's expansion.
Finally, I would like to point out that the origin of the universe as a whole or its parts is not possible from one singularity, but at least from two Grey Objects, and the cessation of the universe into one singularity or one Grey Object is unlikely.

Thank you for your attention.

Author : riki1 - Richard Pálkováč